Základné údaje

Územie Hornej Oravy – okresu Tvrdošín je súčasťou historického regiónu Orava, ktorý je naj severnejším územím Slovenska a patrí do Žilinského samosprávneho kraja. V rámci členenia Oravy dochádza k určitému nedorozumeniu pri používaní pomenovania Horná Orava. Toto pomenovanie sa niekedy používa aj pre označenie okresu Námestovo. Na samotnom území však je okres Námestovo označovaný ako Biela Orava. O zhode v týchto pomenovaniach svedčí aj skutočnosť, že združenia miest a obcí vytvorené na oboch územiach dôsledne dodržiavajú tieto pomenovania. V okrese Námestovo vzniklo a pôsobí Združenie miest a obcí Bielej Oravy a v okrese Tvrdošín Združenie miest a obcí Hornej Oravy (ďalej len ZMO BO).

 Základné údaje o území - okres Tvrdošín

Počet obyvateľov 35 749 
Rozloha 479 km2
Hustota obyvateľstva 69
Administratívne zaradenie - kraj Žilina
Počet obcí zaradených do pólov rastu 9
Počet obcí nezaradených do pólov rastu 5
% obyvateľstva na území Hornej Oravy žijúceho vo vidieckych obciach na úrovni okresu 71,3

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2006 

Základné údaje o obciach Hornej Oravy: 

Brezovica

Leží v Oravskej vrchovine v pramennej oblasti potoka Trsteník. Obec pod pohorím Skorušina má vybudovaný dobrý rekreačný potenciál vo svojom katastrálnom území, najmä pre pešiu turistiku a zjazdové lyžovanie. Obec vznikla v roku 1580 . V súčasnosti žije v obci 1314obyvateľov. V obci je rekreačné stredisko Starý Mlyn v Oravskom háji a lyžiarsky areál s hotelom pod Ostrým vrchom. V obci je postavený nový kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1993. Starý kostol bol postavený v roku 1884.

Čimhová

Nachádza sa na východnom okraji Oravskej vrchoviny a na riečnych nánosoch rieky Oravice. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1438. V blízkosti sa nachádzajú významné turistické oblasti – Oravice, Roháče, a Oravská priehrada. Obec so 661 obyvateľmi má najznámejší rímsko-katolícky neskorobarokový kostol sv. Imricha, ktorý pochádza z roku 1775 a jeho pozoruhodnosťami sú najmä plastiky sv. Štefana a sv. Imricha na oltári.

Habovka

Obec s 1364 obyvateľmi leží na brehoch Studeného a Blatného potoka v blízkosti významných turistických centier Roháčov a Oravíc s termálnym kúpaliskom. Prvá písomná zmienka o valaskej obci je z r. 1593. V kultúrnej oblasti sa obec prezentuje tradičnou prehliadkou mladých muzikantov ľudových hudieb so spolu organizovaním Podroháčskych folklórnych slávností. Habovka má dve pamätihodnosti a to sú rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z r.1820 a kaplnka sv. Magdalény z r.1850.

Hladovka

Obec leží na severných svahoch Skorušiny v Oravskej kotline. Prvá písomná zmienka je z r.1558 pod pôvodným názvom Jelešňa. Obec má 964 obyvateľov. Hladovka je súčasťou malého tatranského okruhu. Z kultúrneho diania je v činnosti folklórny súbor Goral,a pamätihodnosť rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia P. Márie z roku 1808.

Liesek

Leží v oravskej vrchovine na riečnych nánosoch Oravice v Oravskej kotline. Obec bola založená v roku 1558 na pozemku obce Čimhová a teraz má 2654 obyvateľov. Významnou kultúrnou pamiatkou je rímsko-katolícky kostol sv. Michala postavený v r. 1818, začiatkom20 storočia bol upravený a zrekonštruovaný. Z oblasti kultúry tu pôsobí známy folklórny súbor Skorušina.

Nižná

Obec leží pod kopcom Ostražica v Oravskej Vrchovine v doline rieky Orava na svahoch Oravskej Magury. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1395 a súčasnosti má 4058 obyvateľov. Na území sa nachádzajú zvyšky stavby železnice – Františkova huta. V blízkosti sú aj významné turistické strediská, ktoré umožňujú vhodne spestriť pobyt návštevníkov. K pamäti hodnostiam patrí rímsko-katolícky kostol sv. Gála, kamenné kríže na cintoríne z 19.stor., kamenné stĺpy so sochami a kostolík v Zemianskej Dedine.

Oravský Biely Potok

Leží v pohorí Skorušina v doline Studeného potoka a je to vstupná obec do Roháčov. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1546. Má 624 obyvateľov. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Štefana z r. 1798, 13 kamenných krížov so sochami svätcov a niekoľko plastík z konca 18 st., ktoré sú umiestnené na miestnom cintoríne. Folklórne tradície zachováva folklórny súbor Osľarik a Ženská spevácka skupina.

Podbiel

Obec leží v Oravskej vrchovine pri ústí riečky Studený Potok ktorá sa vlieva do rieky Orava. Prvý písomný záznam o Podbieli pochádza z roku 1557 a obec má 1264 obyvateľov. Hlavnou črtou je sústredenie 60 zrubových domov pochádzajúcich z konca minulého storočia, ktoré sú vyhlásené ako Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Z tradičných kultúrnych a športových podujatí sú známe Podbieľanské folklórne slávnosti a lyžiarsky prechod Oravskou Magurou. K pamätihodnostiam patrí aj etnografické múzeum o Podbieli, rimskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie z r. 1781, kaplnka sochy sv. Trojice.

Suchá Hora

Obec leží v najvýchodnejšej časti Oravskej kotliny na hranici s Poľskou republikou na svahoch Skorušinského pohoria s 1299 obyvateľmi. Prvá zmienka ako samostatná osada sa prvý raz spomína v r. 1566. Hovorí sa tu goralským nárečím, ktoré patrí medzi vzácne kultúrne hodnoty slovenského národa. Folklórny súbor a sláčiková hudba zachovávajú tradičný goralský folklór – odev, zvyky, piesne a tance. Obec je známa colným priechodom Suchá Hora – Chocholow.

Trstená

Mesto Trstená leží v hornej časti Oravskej kotliny, v údolí riečky Oravica na severovýchodnom okraji Oravy, tesne pri hraniciach s Poľskou republikou. Samotná poloha Trstenej ovplyvnila jej vývoj a Trstená sa stala významným centrom obchodu a remesiel. Trstená bola založená v roku 1371 ako trhové mesto. Súčasná Trstená má 7530 obyvateľov. V tradícii usporadúvania trhov a jarmokov pokračuje aj v súčasnosti, kedy sa konajú pravidelne "Škapuliarsky jarmok" a "Martinský jarmok" konaný z príležitosti odpustovej slávnosti zasvätenia kostola sv. Martinovi, ktorý je pôvodne goticky. Je ohradený kamenným múrom so spovednicami, štvorhrannou bránou, klietkou hanby a nástennými slnečnými hodinami. Medzi ďalšie kultúrne pamiatky patrí aj dom Martina Hattalu a Wilczekova kúria . V mesiaci jún sa poriada súťaž v prednese poézie a prózy básnikov a spisovateľov – Dilongova Trstená. Pri príležitosti Škapuliarskej Panny Márie sa koná festival mládežníckych chorálových zborov - Spievajme Márii.

Tvrdošín

Mesto Tvrdošín leží v severnej časti Oravskej vrchoviny pri sútoku Oravice a Oravy. V r. 1369 dostalo mesto Tvrdošín veľmi cennú listinu i mestské jarmočné a trhové práva od kráľa Ľudovíta. Dnešné okresné mesto s 9402 obyvateľmi je obklopené krásnou prírodou s možnosťou turistiky a návštevy termálneho kúpaliska Oravice. Je tu široký výber kultúrnych pamiatok z 15. storočia - gotický drevený kostolík, ktorého maľby a sošky sú súčasťou,galéria Márie Medveckej, Art galéria, kostolíky, kaplnky a mestsky dom postavený na starších základoch z 18. stor. V súčasnosti sa usporadúvajú podujatia a tradičné akcie ako napr. Výtvarný Tvrdošín, Folklórne slávnosti v Oraviciach, a Koncertný akordeón.

Štefanov nad Oravou

Obec leží vo východnej časti Oravskej Magury v doline pri Oravskej priehrade na pravom brehu rieky Oravy. Vznikla v r. 1968 zlúčením Dolného a Horného Štefanova. V súčasnosti má obec 615 obyvateľov, ktorí sa venujú hlavne rybolovu, zberu lesných plodín v pohorí Oravskej Magury. Miestnu kultúru obohacuje tradičný ochotnícky divadelný súbor Vendo. Turisti navštevujú kultúrne pamiatky medzi ktoré patria : Kostol sv. Cyrila a Metoda z r. 1941, Mariánska kaplnka Navštívenia Panny Márie s 18. stor., historická budova Plátenícky dom s 18 stor.

Vitanová

Leží v najvýchodnejšej časti Oravskej Magury v pohorí Skorušinských vrchov po oboch stranách riečky Oravice. Prvá zmienka o obci je z roku 1552. Obec má 1250 obyvateľov ktorí tu zachovávajú ľudové zvyky a tradície. Rozmáha sa tu ubytovanie v súkromí a vo 26 vybudovaných penziónoch. V blízkosti je významné turistické centrum Oravice s termálnou vodou a dobrými terénmi pre turistiku a zber lesných plodov. Známa je kultúrna pamiatka socha sv. Rócha a historický kríž na miestnom cintoríne, rimsko-katolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z r. 1932.

Zábiedovo

Obec leží v Skorušinskom pohorí v doline Zabiedovčíka s členitým lesnatým terénom. Vznikla v roku 1567 na valašskom práve a súčasťou obce je aj kedysi samostatná osada Hámričky, ktorá je od r.1870 pripojená k Zábiedovu. V súčasnosti má 805 obyvateľov. V obci sú vhodné podmienky na cykloturistiku a poľovníctvo. Z kultúrnych pamiatok je najvýznamnejšia národná kultúrna pamiatka – zvonica s kaplnkou, pochádzajúca z prelomu 19.-20. storočia, ktorá bola sfilmovaná pri natáčaní filmov Rysavá jalovica a Živý bič.

Zuberec

Leží na úpätí Západných Tatier v Zuberskej doline. Je to dedina s 1837 obyvateľmi.Nová obec sa spomína už v roku 1612 kedy žilo vtedy 12 rodín. Medzi najkrajšie pozoruhodnosti patria Roháčske plesá s vodopádom, Sivý vrch s bizarnými geomorfologikými tvarmi a vzácnou kvetinovou flórou. Skvostom ľudovej architektúry je Múzeum oravskej dediny a známe tradičné kultúrne podujatie Podroháčskej folklórne slávnosti. V Zlatom klube dedín Slovenska je Zuberec zapísaný ako 2. dedinka roka 2003.